reklama

Pánu Bohu za chrbtom

V lete tomu bude rovných 50 rokov. Štát dovolil cestovať na dovolenku do Bulharska autom. Bolo to dobrodružstvo, cez Maďarsko to ešte šlo bez problémov, ale v Rumunsku i Bulharsku boli hádam na každých 20 km hliadky, ktoré všetky autá zastavovali a kontrolovali, či máme povolenie takto cestovať. Po kontrole za mestečkom Alešd sme nadávali na takýto systém, keď sa nám prihovoril okoloidúci miestny občan. A po slovensky. Prekvapilo nás to, lebo od Veľkého Varadína (Oradea Mare) smerom na Koložvár (Cluj) sme počuli iba maďarčinu a nemčinu. A tak sme objavili Slovákov v Rumunsku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Zmenšenina sochy Krista Spasitela z brazílskeho Ria stojí pred slovenskou školou v rumunskej dedinke Borumlaca. Vyhotovil ju pred 70 rokmi slovenský ucitel Rudolf Docolomanský.
Zmenšenina sochy Krista Spasitela z brazílskeho Ria stojí pred slovenskou školou v rumunskej dedinke Borumlaca. Vyhotovil ju pred 70 rokmi slovenský ucitel Rudolf Docolomanský. (zdroj: http://www.suplacudebarcau.ro)

Občan bol učiteľ v neďalekej slovenskej dedine a do mestečka šiel (na bicykli) čosi nakúpiť. Posťažoval sa. Nijaký kontakt so Slovenskom, so slovenskou kultúrou, nijaké tlačené slovenské slovo. Tvrdil, že Slovákov sú tam naokolo tisíce a všetci sú odkázaní len sami na seba.

V Bukurešti sme mali dobrú priateľku, Rumunku (o nej raz napíšem osobitne), ktorátam vyštudovala slovenčinu a pracovala v pedagogickom vydavateľstve na príprave slovenských učebníc pre slovenské školy v Rumunsku. Nie veľmi férovo sme od nej vylákali súpis obcí, kam tie učebnice posielali (trochu sa bála). No a pri ďalších (každoročných) cestách k moru sme vždy navštívili tri-štyri slovenské obce, zastavili sa u učiteľa a dali sme mu zväzky slovenských týždenníkov z predchádzajúceho roka. Spolu s kolegom, s ktorým sme na dovolenky cestovali, sme v Bratislave obchádzali redakcie a žobronili o archívne zväzky Života, Slovenky, Sveta socializmu, Roháča, Štartu, niekde sme dostali aj tri exempláre, a takto naložení sme cestovali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V jednej dedinke bola práve svadba, pozvali nás. Boli tam aj súdruhovia z okresu, Rumuni, sobášiace úradné osoby. Kým sedeli pri svadobnom stole, všetko sa odohrávalo v rumunčine, rozhovory, pesničky, blahoželania. Až keď úradné osoby zdvihli kotvy, nastala pravá slovenská svadba so slovenskými pesničkami a svadobnými zvykmi. Nakoniec sa ženích poďakoval za všetko a dodal: Osobitne ďakujem hosťom zo Slovenska, ktorí nám dali vzácny dar, celý ročník časopisu Život. Nebojte sa, budeme ho požičiavať všetkým!

Pochopili sme, akou cennosťou pre nich bolo slovenské slovo.

V nasledujúcom roku sme preto okrem dobrých kamarátov v redakciách navštívili aj Maticu slovenskú. Či by nám reku na tento bohumilý účel neposkytli niečo z ich vydaní. Nuž a veru neposkytli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chodili sme takto zo päť rokov, radil nám najmä prof. Fábry v Nadlaku, tam sa ešte naozaj žilo v slovenskom duchu.

Neviem, ako je to dnes. Počul som, že sa toho veľa nezmenilo. Existuje inštitúcia pre zahraničných Slovákov, ale tí drobní v dedinkách z toho vraj nič nemajú. Minister (už len názov zaväzuje) pre Slovákov v zahraničí by bol možno užitočný – nie rečami a stavaním dvojkrížov, ale účinnými skutkami.

Ladislav Szalay

Ladislav Szalay

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nerád som súčasťou masy, zrejme preto som 20 rokov nesmel publikovať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu