- Dobrý deň, vítam vás v Bukurešti, volám sa Ileana, po slovensky Helena, a predstavím vám naše hlavné mesto.
V autobuse nastal veľmi hlasný šum. Zo spleti hlasov nakoniec prevládol silný mužský bas:
- Jak to, co to má znamenat, vona mluví slovensky! My jí nerozumíme!
Nastalo rozhodné súhlasné pritakávanie väčšej polovice autobusu.
Dievčina nestratila rozvahu.
- Ticho, prosím!
Tomu rozumeli všetci a nastalo ticho. Dievča pokračovalo:
- Ja som Rumunka, tu som študovala na univerzite slovenčinu a ja vám rozumiem. Rozumiem aj vám Čechom. Ako je možné, že vy žijete so Slovákmi v jednom štáte takmer štyridsať rokov a slovenčine nerozumiete? To nechápem!
Slovenská časť autobusu jej mohutne zatlieskala a ďalej to už išlo bez problémov. Po skončení prehliadky sme, pravdaže, pozvali dievča na kávu a na koňak.To bolo koncom päťdesiatych rokov a odvtedy až dodnes máme v Bukurešti pevné zázemie.